bhujyú f. (for 2. See col. 3) a snake or viper (cf. bhujaṃga-ga, bhoga &c.), [RV. x, 95, 8] (others ‘a doe’), [VS. xviii, 42.]
bhujyú mfn. (for 1. See col. 2) wealthy, rich, [RV. viii, 22, 1]; [46, 20] ([Sāy.] = rakṣaka; others ‘easily guided’, fr. √ 1. bhuj)
N. of a son of Tugra (protected by the Aśvins), [ib.] [i, 112, 6]; [116, 3] &c.
of a man with the patr. Lāhyāyani, [ŚBr.]
a pot, vessel, [L.]
food, [L.]
fire, [L.]